Dupejovci z Polomky

     Odkiaľ prichádzame? Kto sme? Kam ideme? Tieto otázky si kladú umelci, akademici, aj obyčajní ľudia. O spojení minulosti s prítomnosťou a budúcnosťou bolo vyslovených, či napísaných množstvo známych a slávnych výrokov, stačí si to vygoogliť:  https://sk.wikiquote.org/wiki/Minulosť. Osobne som presvedčený, že človek by sa mal usilovať spoznávať svoje korene, svojich predkov, kto boli, čo robili, ako žili a určite aj to, ako a prečo umierali. Moje presvedčenie vyplýva z obľuby histórie všeobecne, ale pre niekoho iného môže mať poznanie histórie aj praktický význam, štúdiom rodokmeňa môže získať dedičstvo, informácie o zdravotných rizikách, alebo „len“ hrdosť na slávnych predkov. Pre mňa sú prarodičia objektom úcty, vďaky za život, ktorý som dostal a zároveň ma fascinuje predstava, ako dokázali žiť v ťažkých podmienkach, ktoré sú pre nás nepredstaviteľné, bez vodovodu, elektriny, bez áut, telefónov, bosí, hladní, mnohopočetné rodiny bývajúce v jednej chalupe.

     Myšlienkou, pokúsiť sa aspoň čiastočne spracovať môj rodokmeň, „kroniku“ našej rodiny, resp. rodiny Dupejovcov z Polomky, odkiaľ pochádza môj otec, som sa zaoberal niekoľko rokov. Mojou inšpiráciou bola najmä kniha o obci Polomka (vydaná r. 1982) a v nej uvedené informácie o predkoch. Monografia obce Polomka ma zaujala v časti, kde sa spomínajú prví osadníci Polomky, ktorých možno stotožniť prostredníctvom súpisov obyvateľov a ich majetku. Medzi prvými sa tak ocitli bratia Juraj Dupej a Matej Dupej s rodinami, žijúci v obci v roku 1672. Počas pátrania po svojich koreňoch a za účelom zachovania rodinných spomienok som si od rodinných príslušníkov pýtal fotografie našich starých a prastarých rodičov, hľadal som informácie na internete, hlavne v záznamoch, ktoré archivuje americká cirkev na www.familysearch.com, navštevoval som archívy a matriky, bližšiu a vzdialenú rodinu a aj ľudí, ktorých som doposiaľ nepoznal. Písomne, cez sociálne siete alebo telefonicky som oslovil viacerých Dupejovcov, o ktorých som vedel alebo predpokladal, že pochádzajú z Polomky, viacerí z nich nereagovali, iní stretnutie odmietli, no s niektorými som sa stretol, alebo som od nich získal aspoň základné informácie. Takto som napríklad zistil, že rodina Dupejovcov žijúcich v Banskej Bystrici nemá korene na Horehroní, ale na severovýchode Slovenska.

     Hneď na úvod chcem uviesť, že Dupejovci z Polomky na Horehronie odniekiaľ prišli, odkiaľ to však bolo, neviem. V odborných publikáciách a článkoch sa píše, že Horehronie bolo osídlené v rámci valašskej kolonizácie cca od 14. storočia. Územie osídľovali pastieri – valasi rusínskej a rumunskej národnosti. Keďže priezvisko Dupej je rozšírené najmä v okresoch Bardejov a Svidník, predpokladám, že náš pôvod je v tejto oblasti. Uvedená téma je veľmi pekne spracovaná v bakalárskej práci RUSÍNI NA HOREHRONÍ, ktorú v roku 2009 napísala Denisa Margetová a ja som ju našiel na internete na tomto odkaze: https://www.rusyn.sk/data/files/88.pdf. Podľa získaných údajov môže byť priezvisko Dupej pôvodom rusínske, resp. patriace pod etnikum označované ako „lemkovia“, ktorí žijú na poľsko-slovenskom pohraničí, o. i. aj vo vyššie uvedených okresoch. 

     V rámci prípravy na napísanie tejto „kroniky“ som opakovane navštívil štátny archív v Banskej Bystrici, kde som vyhľadal listiny, citované v monografii obce Polomka, v ktorých sa údajne už v roku 1672 spomínajú Juraj Dupej a Martin Dupej s rodinami. Bližším štúdiom listiny „Urbár muránskeho panstva“ som zistil, že údaje v knihe sú nepresné, nakoľko v origináli listiny nie je napísané Juraj Dupej a Martin Dupej ale „Georgius Dupey“ a „fratrem Matthias“, čo v preklade znamená Juraj Dupej a brat Matej/Matúš.

Urbár Muránskeho panstva z r. 1672

     Ešte staršie dokumenty sa nachádzajú na internete v digitalizovanom Maďarskom národnom archíve (https://archives.hungaricana.hu/hu/urbarium/), v ktorom je možné vyhľadať kópie záznamov z urbárov a sčítaní obyvateľov obcí vtedajšieho Uhorska. Po zadaní názvu obce „Polonka“, som našiel zoznamy, v ktorých sa priezvisko Dupej objavuje už od r. 1652.

Sčítanie poddaných obce Polomka z r. 1652
Sčítanie poddaných obce Polomka z r. 1652

     Podobne aj rok 1657.

Sčítanie poddaných obce Polomka z r. 1657

     Aj v ďalšom zozname z r. 1664 je menoslov mužských osadníkov podľa mena, mená ich detí – chlapcov, počet koní, žriebät, volov, kráv, jalovíc, teliat, ošípaných, oviec, kôz, včelstiev. Počet osadníkov Polomky bol v tom čase 76, niektorí gazdovali na štvrtinovej parcele, väčšina na osmine. A tak vieme, že Ďuro Dupey mal synov Ďurka, Matúša, Eliáša, Jána a Ondríka, užíval 1/8 parcely, mal 2 kone a ďalší statok.

Sčítanie poddaných obce Polomka z r. 1664

     Najstaršie cirkevné matriky z obce Polomka sú z konca 17. storočia a v týchto sú prvé záznamy o krste dieťaťa v rodine Dupejovcov z roku 1673, kedy sa Matúšovi Dupejovi a Helene Turčanovej narodil syn Ondrej (Andreas).

Záznam o krste z r. 1673
Najstaršie záznamy o krste Dupejovcov z polomskej cirkevnej matriky

     V urbári Muránskeho panstva z roku 1699 sa spomína Gregorius Dupey.

     V urbári z roku 1773 sa uvádza meno v tvare „Mich. Dupai“, v ďalšom nedatovanom, pravdepodobne z toho istého roku, meno Michael Dupaj, následne Michaël Dupai.

     V urbári z roku 1861 sú uvedení „Dupej Mihály, Jósef, és András“, bytom Polomka č. 196.

     V urbári z roku 1867 sú uvedení Dupej Mihály, Dupej János, Dupej József a Dupej András, ktorí bývali v Polomke v dome č. 196a a 196b.

     Počas hľadania a študovania starých dokumentov som zistil množstvo zaujímavých informácií, bádanie mi však sťažoval zákon o matrikách a ochrana osobných údajov (GDPR), čo v prípade záznamov, týkajúcich sa zomrelých osôb, mi pripadá nezmyselné, veď ako už môže niekomu prekážať, pomôcť alebo uškodiť, ak zistím dátum narodenia, sobáša alebo úmrtia osoby, ktorá je mŕtva niekoľko rokov či desaťročí. Preto som využil aj neštandardné  metódy zberu informácií, napr. odpisovanie údajov z náhrobných kameňov, alebo vyhľadávanie na katastrálnom portáli, kde okrem mena, priezviska a dátumu narodenia, je uvedená aj adresa majiteľa nehnuteľnosti. Zároveň som objavil aj veľa nezrovnalostí, čo však vzhľadom na odstup času, odkedy niektoré záznamy vznikli, nie je nič prekvapujúce.

     Tak napríklad tvar priezviska Dupej a krstných mien sa menil podľa toho, kto a v akej dobe vykonával zápis. Najstaršie záznamy sú písané v tvare Dupey, vyskytujú sa aj ako Dupay, Dupai, Dupej. Najpoužívanejšie mužské krstné mená v rodine boli Matthias, Georgius, Andreas, Joannes, Michael, Thomas, Josephus, ktoré sa neskôr menili na Mihál, Tamás, János, po vzniku ČSR v slovenskom tvare Jozef, Ján, Štefan, Michal. Napr. Štefan Dupej, nar. r. 1896 bol v cirkevnej matrike zapísaný menom Stephanus a v civilnej matrike ako István. U žien prevažovali Mária, Barbara, Susanna, Anna, Juditha, Agnesa.

     Ďalšiu zaujímavosťou je, že v počiatkoch zaznamenávania údajov od r. 1673 v cirkevných matrikách sa v knihe pokrstených detí uvádzal otec aj matka celým menom aj priezviskom. Táto prax však bola po dvoch rokoch prerušená, v nasledujúcom období a počas celého 18. storočia je k otcovi uvádzané meno aj priezvisko, no k matke len jej krstné meno. Návrat k zapisovaniu priezviska matky nastal až od začiatku 19. storočia.

     V období od r. 1721 do r. 1792 som nenašiel žiaden záznam o krste chlapca s menom Dupej. Pred týmto obdobím áno, aj potom. Týchto 70 rokov mi preto chýba v rodokmeni a môžem sa len domnievať, prečo to tak je. Do úvahy pripadá viacero možností. Možno sa dieťa narodilo a bolo pokrstené v inej obci, možno bol záznam vykonaný chybne, s iným priezviskom rodiča. Stretol som sa s tým, že niekde chýba meno dieťaťa, niekde nie je uvedené meno alebo priezvisko otca, niektoré zápisy sú ťažko čitateľné alebo takmer nečitateľné. Pri niektorých priezviskách je uvedené aj prímenie, nemôžem teda zavrhnúť ani alternatívu, že k rodičom nebolo uvedené priezvisko Dupej, ale v tom čase používané prímenie, ktoré rodinu charakterizovalo a odlišovalo od inej. Možnosť, že by dieťa nepokrstili takmer s istotou vylučujem, taktiež som si takmer istý, že som záznam o krste neprehliadol.

     Aj keď som v predmetnom období záznam o krste chlapca s priezviskom Dupej nenašiel, v zozname sobášov sa jeden potomok nachádza a opäť je to rarita. Dňa 17.2.1773 bola vo veku 74 rokov pochovaná Helena, manželka Mateja Dupeja. O tri mesiace nato, 16.5.1773 sa konal sobáš vdovca Mateja Dupeja s Juditou, vdovou po Jakubovi Saxovi. A teraz tá zaujímavosť: v rovnaký deň sa ženil aj Matejov syn Tomáš, ktorý si vzal za ženu Zuzanu, dcéru nebohého Jakuba. A aby toho nebolo málo, v rovnaký deň sa oženil aj Zuzanin brat Michal, syn nebohého Jakuba. Ak sa v tom niekto stratil vysvetlím ešte raz, vdova Saxová si vzala vdovca Mateja Dupeja, jej dcéra Zuzana si vzala Matejovho syna Tomáša a jej syn Michal sa oženil s Helenou Kánovou z Bacúcha. Všetko v jeden deň. 

     V 19. storočí sa v Polomke rôznym rodičom až 4 krát narodili dvojičky s priezviskom Dupej. Zvláštne a zároveň smutné je, že ak malé dieťa v minulosti umrelo, jeho rodičia rovnaké krstné meno dali inému dieťaťu, ktoré sa im narodilo v nasledujúcich rokoch. Takže v záznamoch sa môže dva krát objaviť napr. Mária Dupej, ktorá mala rodičov Jána a Barbaru, čo mimoriadne sťažuje identifikáciu jednotlivých osôb. V rodinách sa počet detí pohyboval v počte 1 až 10.

     V prípade narodenia dvojičiek ešte jedna zvláštnosť. 21.9.1721 bol pokrstený Andreas, ktorý sa narodil rodičom Martin a Dorothea Dupej. V knihe krstov nie je žiaden záznam o ďalšom dieťati, ktoré by sa narodilo spolu s Andreasom, v prípade dvojičiek sa zvyčajne uvádzalo Geminni, mená oboch detí a namiesto 2 krstných rodičov bývali uvedení štyria. Avšak v záznamoch o úmrtiach je na inom mieste zaznačené, že 26.10.1721 bol pochovaný Matthey, syn Martina Depey, ktorý zomrel vo veku 3 týždňov. Andreas a Matthey boli zrejme dvojičky, avšak prečo o tom nie je záznam v knihe krstov, je hádankou.

     Úmrtnosť detí bola v období až do začiatku 20. storočia veľmi vysoká, aj dospelí obyvatelia často umierali v relatívne mladom veku. V záznamoch od začiatku 19. storočia sa zvykla udávať príčina smrti, spomína sa cholera, záškrt, týfus, šarlach alebo náhla smrť.

     Viac krát som zistil, že osoby sa po smrti manžela / manželky zosobášili s novým partnerom. Od pani matrikárky som sa dozvedel, že táto prax bola v minulosti nevyhnutnosťou, ak by vdovec alebo vdova zostali s deťmi sami, nezvládli by vykonávať súčasne mužskú aj ženskú prácu a neprežili by.

     Dospel som aj k jednej veľkej rodinnej záhade. Zvykne sa vravieť, že matka je vždy istá, otec neistý (Mater semper certa pater incertus). V prípade môjho prastarého otca Juraja to je presne naopak. Prastarý otec Juraj (Georgius) Dupej sa podľa záznamov v knihe pokrstených narodil dňa 2. apríla 1895 rodičom Dupej Joannes a Sulej Maria. V poznámke na konci riadku je uvedené, že 26.11.1917 sa Juraj zosobášil s „Csérnak Márianne“ a pod tým je nakreslený krížik s dátumom smrti 13. februára 1935. Potiaľto je všetko jasné. Problém nastal, keď som nahliadol do civilnej matriky. Tu v knihe sobášov je uvedené, že Juraj sa 24.11.1917 skutočne zosobášil s Máriou Cernak, avšak ako matka ženícha nie je uvedená Mária Sulej, ale Maria Meszarkin. A napokon, v knihe zomrelých je pri dátume 13.2.1935 uvedený Juraj Dupej, ale ako jeho matka je zapísaná Agnesa Mesiarkinová. Takže jeden otec ale tri rôzne mená matky. Pokúsil som sa túto záhadu rozlúštiť podrobným štúdiom cirkevných matrík, avšak len s čiastočným úspechom.

Záznam o krste Juraja Dupeja
Záznam o sobáši Juraja Dupeja
Záznam o úmrtí Juraja Dupeja

     Roku 1877 sa 23 ročný Joannes Dupej oženil s 18 ročnou Mariou Jambrich. Spolu mali 4 deti, dvojičky Michala a Jána, potom Máriu a napokon Štefana. Nezistil som, kedy manželka Mária Jambrich umrela, avšak po jej smrti sa v roku 1890 Joannes vo veku 35 rokov oženil s vdovou Agnes Meszarkin, ktorá mala 32 rokov. V roku 1893 sa im narodila dcéra Paulína, ktorá však po polroku umrela na podvýživu. V roku 1895 sa rodičom Joannesovi Dupejovi a Márii Sulej narodil môj prastarý otec Juraj. Keďže som nikde nenašiel záznam o sobáši Jurajových rodičov (Agnes žila a rozvod v tej dobe asi nebol bežný), predpokladám, že Juraj sa narodil ako nemanželské dieťa Márii Šulej a vychovávala ho Agnesa Mesiarkin, ktorá je neskôr uvedená ako jeho matka pri sobáši aj smrti. Agnes žila spolu s Joannesovou rodinou v chalupe aj po jeho smrti až do roku 1937, kedy umrela vo veku 80 rokov. Možné je aj to, že v záznamoch je chyba, no to sa už pravdepodobne nedozviem.

     Zaujímavé informácie sa týkajú vojenskej služby mojich predkov, resp. širšieho príbuzenstva.

     Môj starý otec Ján Dupej dňa 1.10.1943 počas 2. svetovej vojny narukoval k 3. pešiemu pluku slovenskej armády. V jednom z dokumentov uvádza nasledovné: „Narodil som sa v Polomke. Pochádzam z chudobnej robotníckej rodiny. 8 tr. ľudovú školu som začal navštevovať v roku 1929, ktorú som ukončil v roku 1937. Po absolvovaní 8 tr. ľudovej školy som išiel slúžiť ku súkromným roľníkom až do roku 1939. V roku 1939 som nastúpil ako sezónny robotník na stavbe železnice B. Bystrica -Diviaky. Tu som pracoval až do roku 1943, kedy v mesiaci októbri som nastúpil voj. prezenčnú službu k pešiemu pluku 3 do Kremnice. Pri vyhlásení SNP som bol príslušníkom býv. slov. armády na Východnom Slovensku u zaisťovacej divízie, ktorá bola nemeckými fašistami odzbrojená. Ja som odišiel domov a prihlásil som sa do posádky Brezno, kde som bol vyzbrojený a vystrojený a pridelený k samostatnej mínometnej jednotky v bojovom úseku Kráľova Lehota-Malužiná-Čertovica. Mojim veliteľom mi bol nadp. Juraj Chlebuš a veliteľom celého úseku bol veliteľom štkp. Martin Kučera. Tu som bojoval až do čiastočného potlačenia SNP t.j. do 28.X.1944. S uvedeného úseku sme ustupovali pod tlakom nem. vojsk smerom na Ďumbier-Chabenec. Domov som sa vrátil 10.XI.1944.“ Po skončení 2. sv. vojny starý otec pokračoval vo vojenskej službe v rote samopalníkov v pešom pluku 7 až do marca 1946, kedy bol prepustený do zálohy.

     Môj otec Ján Dupej nastúpil na základnú vojenskú službu v roku 1970 do Dubnice nad Váhom, kde vykonal základný výcvik u strážnej roty, následne bol premiestnený k samostatnej strážnej čate Laskár a zaradený do funkcie strelca. Po vykonaní náhradnej vojenskej služby v trvaní 5 mesiacov bol prepustený do zálohy s tým, že podpísal záväzok odpracovať 19 mesiacov v stavebníctve a tento v predchádzajúcich rokoch splnil.

     V archívoch som okrem mojich priamych predkov získal informácie aj o pôsobení ďalších Dupejovcov v 1. a 2. svetovej vojne. Napríklad potvrdenie npor. Bielika, veliteľa partizánskej skupiny, súčasti part. brigády „Jánošík“, podľa ktorého Michal Dupej, nar. r. 1898 bol súčasťou tejto skupiny. Meno Michala Dupeja sa uvádza aj v zozname civilných minérov, ktorí po prechode frontu z rozkazu predsedu národného výboru odstraňovali míny v chotári obce, pričom menovaný odstránil v povojnovom období 4 míny alebo iné výbušné zbrane.

Potvrdenie partizánskej skupiny npor. Bielika

     Pozoruhodný je zoznam brancov, ktorí mali byť odvedení na vykonanie vojenskej služby, tento je písaný podľa ročníkov narodenia a to osobitne pre zvestných a nezvestných, pričom s výrazom „zvestný“ som sa stretol prvý krát až pri študovaní archívnych dokumentov. V týchto zoznamoch sa nachádza o. i. môj starý otec Ján Dupej aj jeho mladší brat Jozef Dupej, tiež Ján Majerčík, brat mojej starej mamy Margity.

     Podľa záznamov v Ústrednom vojenskom archíve v Prahe Ján Dupej, nar. r. 1890 z Polomky bojoval ako vojak 29. práporu poľných myslivcov na Ukrajine a tam 5.6.1916 padol v boji vo Wolhyni, pochovaný bol na bojisku.

     Štefan Dupej, nar. r. 1893 z Polomky bojoval ako vojak honvédskeho pešieho pluku 16 v Haliči a tam 5.7.1915 padol v boji u Kalnikówa, okr. Moszicka, pochovaný bol na bojisku.

     V Polomke žil aj Ján Dupej, nar. v r. 1953, brat Štefana Dupeja (nar. 1942), ktorý zomrel 24.6.1973 počas základnej vojenskej služby, údajne na následky strelného poranenia počas cvičenia.

Ján Dupej - vojak v 1. sv. vojne
Štefan Dupej - vojak v 1. sv. vojne

     V časoch hospodárskej krízy medzi dvomi svetovými vojnami odchádzalo množstvo obyvateľov Polomky za prácou do iných častí Slovenska, Európy, ale aj do Ameriky. Medzi vysťahovalcami som našiel o. i. Františka Dupeja, ktorý bol vo veku 23 rokov uvedený dňa 29.4.1924 ako pasažier parníka S.S.Veendam, plaviacom sa z Rotterdamu do Kanady. Ako najbližšiu príbuznú uvádza matku Barboru Dupejovú, Polonka 334. Podľa ďalších dokumentov František Dupej vo veku 23 rokov prišiel 5.8.1924 do Spojených štátov Amerických, kde v meste Passaic v štáte New Jersey už údajne bol jeho brat „Endi“ Dupej. Ako najbližšiu rodinu v dotazníku uvádza meno otca „Endi Dupej“.

František Dupej - odchod do Ameriky
František Dupej - odchod do Ameriky
František Dupej - odchod do Ameriky

     Ďalšiu zaujímavosť som si všimol v knihe sobášov – v civilnej matrike obce Polomka z rokov 1900 – 1905, kde som našiel Jozefa Dupeja, ktorý bol vo svojich 41 rokoch svedkom na cca 20 sobášoch v priebehu jedného roka, počas 5 rokov to bolo možno 30 sobášov, kde bol 1. alebo 2. svedkom. Na genealogickom fóre som zistil, že takýto častý výskyt jedného svedka na viacerých svadbách nie je výnimočný. Zvyčajne bol za svedka pozývaný príbuzný, významný alebo vzdelaný občan. V tomto prípade sa však nejednalo o žiadneho významného občana, József Dupej (matrika je písaná po maďarsky) pochádzal z obyčajnej chudobnej rodiny roľníkov a nádenníkov a podľa priezvisk sobášených usudzujem, že nešlo ani o príbuzného. Tak som uvažoval nad dôvodom, prečo práve Jozef bol tak častým svedkom a len hádam, že bol možno obľúbeným spoločníkom, alebo býval na strategickom mieste obce, kde bol “po ruke”, alebo si možno takýmto spôsobom pomáhal – dostal najesť, vypiť, výslužku… Vymýšľam si, netuším. Na fóre som sa stretol aj s názorom, že častým svedkom býval kostolník. Takže moja úvaha o tom, že svedok bol „po ruke“ nemusí byť zlá, Jozef bol možno sakristián.

     Okrem už skôr uvedených informácií som tiež zistil, že v rokoch 1930 a 1938 sa v Československej republike a teda aj v Polomke uskutočnilo sčítanie obyvateľov. Podľa záznamov sčítania z 1. – 2. decembra 1930 bývali Dupejovci na 3 adresách: Polomka 256, Polomka 363 a Polomka 364. Posledné dve adresy boli pravdepodobne prečíslované domy 196a a 196b, ktoré sa uvádzajú v urbári z roku 1867. V sčítacích hárkoch sú relatívne podrobné informácie, aj keď niektoré z nich, napr. dátumy narodenia, sú niekde nepresné a niekde úplne nesprávne, v ďalšom texte však budem uvádzať dátumy zaznačené v hárkoch a doplním ich svojimi zisteniami.

     V dome č. 256 bývala Mária Dupej, ktorá bola majiteľkou domu. Narodila sa 4.8.1879 v Závadke, bola vdova. Vydala sa 16.8.1897, kedy sa prisťahovala do Polomky, ovdovela 30.7.1927. Narodilo sa jej 5 detí, z nich 2 zomreli. Bola rim. kat. vierovyznania, vedela čítať a písať, bola domáca. V tomto dome vo vlastnej domácnosti žila Mária Gordulič, nar. 6.6.1863, bezdetná, vdova. Aký bol vzťah menovaných žien netuším.

     V dome č. 363 žili 3 rodiny, majiteľmi domu boli Dupej Mária (Janova), Dupej Juraj a Dupej Michal. Bolo tu evidovaných 14 obyvateľov: Dupej Mária, Dupej František, Dupej Štefan, Dupej Agnesa, Dupej Juraj, Dupej Mária, Dupej Jano, Dupej Jozef, Dupej Maruša, Dupej Michal, Dupej Mária, Dupej Emília, Dupej Maruša a Dupej Mišo.

     V dome č. 364 boli 4 domácnosti, majiteľom domu bol Dupej Michal. Bolo tu evidovaných 12 obyvateľov: Dupej Michal, Dupej Mária, Dupej Magda, Dupej Ján, Dupej Jozef, Dupej Barbora, Dupej Mila, Dupej Ján, Dupej Barbora, Dupej Jozef, Jagerčik Zuzanna a Dupej Agnesa.

     Podľa sčítania z roku 1938 môj starý otec Ján Dupej, nar. 22.5.1922 býval v Polomke spoločne s celou svojou rodinou v dome č. 364, kde sa k pobytu hlásilo celkom 18 obyvateľov. V dnešnej dobe by toľko ľudí žilo v poschodovom bytovom dome, vtedy to bola len obyčajná drevenica, kde sa tiesnila celá široká rodina. Prečo a ako došlo k tomu, že namiesto dvoch domov 363 a 364 (sčítanie z r. 1930) sa uvádzal len jeden dom č. 364 som nezistil. Najstaršou obyvateľkou domu bola 41-ročná Mária Dupejová, rod. Černáková, nar. 29.9.1897 a najmladšou 5-ročná Anna Dupejová, nar. 27.4.1933.

     Ešte v roku 1949, teda v čase, kedy sa v dome narodil môj otec, bola drevenica bez vodovodu, čo som zistil z evidencie platených dávok, podľa ktorej Ján Dupej zaplatil od kráv 300 Kčs, za vodovod nič, hasičom 12 Kčs, za nočnú stráž 25 Kčs, od psov nič a 40 Kčs ako neidentifikovaný poplatok „MPK“. Moji predkovia boli veľmi chudobní, v niektorých záznamoch sa pri mene uvádza poznámka „nemajetný“, ako povolanie sa uvádza „nádenník“. Podľa obecnej kroniky bola v roku 1935 priznaná štátna starobná podpora Agnese Mesiarkinovej, rod. Dupejovej. A opätovne aj v tomto prípade som si nie istý, či je zápis korektný, či sa nejedná o Agnesu Dupejovú, rod. Mesiarkinovú, matku spomínaného Juraja Dupeja. O chudobe rodiny svedčí aj záznam v knihe úmrtí, kde je uvedené, že 31.5.1900 v chudobinci v Polomke vo veku 60 r. zomrela Mojzis Borbála, rod. Dupej.

     Medzi rokmi 1930 až 1938, počas 2. sv. vojny alebo krátko po nej sa časť rodiny presťahovala do iných domov, v ďalších záznamoch po vojne sa v súvislosti s menom Dupej uvádza okrem adresy Polomka 364 aj Polomka 497. Niekedy okolo roku 1984 bola drevenica zbúraná alebo rozobratá, nakoľko na jej mieste bola plánovaná a uskutočnená výstavba obchodného domu. Ešte keď som pri adresách domov, v ktorých Dupejovci žili v minulosti, záznam s číslom domu som prvý krát našiel v knihe zosnulých v období rokov 1788 a 1789. Neskôr sa adresa v matrikách opäť objavila až okolo roku 1851. Tak sa v záznamoch postupne uvádza Polomka alebo Polonka č. 195, 196 (okolo r. 1855), v urbári z r. 1867 aj č. 196a a 196b, potom č. 245, 246 (od r. 1880 do konca 19. stor.), č. 272 (na prelome 19. a 20. stor.), 363, 364 (30. a 40. roky 20. stor.), 247 (na fotografii z r. okolo 1950), až napokon Polomka, SNP č. 71 (katasterportál). Či sa vždy jednalo stále o ten istý dom, len sa menilo jeho popisné číslo, neviem, snažil som sa dopátrať k mapám alebo schémam číslovania domov v obci v 19. storočí, no nič také som nenašiel.

     V čase, keď som sa rozhodol napísať túto stručnú kroniku, už v obci Polomka nežije nikto z pôvodných obyvateľov spoločnej drevenice č. 364. Podľa polomských obecných novín v roku 2013 v obci zomrela Agnesa Dupejová (opäť Agnesa) vo veku 101 rokov. Zároveň sa z obce takmer úplne vytratilo priezvisko Dupej, preto som sa rozhodol, že sa pokúsim vypátrať osud rodiny Dupejovcov, pokiaľ možno v čo najširšom rozsahu.

Rodný dom pred prestavbou - na jeho mieste je v súčasnosti nákupné stredisko

     Podľa pôvodného sčítacieho hárku z r. 1938 bývali na adrese Polomka 364 títo obyvatelia (aj tu sú niektoré údaje o dátumoch narodenia nesprávne, aj keď presnejšie ako pri predchádzajúcom sčítaní v roku 1930):

Dupej Michal, 11.6.1898

Dupejová Mária, rod. Chebeňová, X.1902

Dupejová Magdaléna, 22.1.1927

Dupej Ján, 21.6.1926

Dupej Jozef, 28.2.1929

Dupej František, 17.8.1932

Dupej Ján, 15.6.1915

Dupejová Anna, rod. Saksová, 8.6.1921

Dupejová Mária, rod. Černáková, 29.9.1897

Dupej Ján, 22.5.1922

Dupej Jozef, 18.2.1926

Dupejová Mária, 24.4.1930

Dupej Michal, 6.11.1899

Dupejová Mária, rod. Medveďová, 27.1.1902

Dupejová Emília, 19.8.1922

Dupejová Mária, 9.6.1925

Dupej Michal, 4.9.1929

Dupejová Anna, 27.4.1933

     Skoro až do polovice 20. storočia bolo na Polomke dodržiavané pravidlo, že všetci mužskí potomkovia zostávali bývať so svojimi rodičmi v jednom dome, dcéry sa po vydaji sťahovali k manželovej rodine. Kvôli prehľadnosti som opticky rozdelil Dupejovcov na vetvy rodiny, ktoré boli určite príbuzensky prepojené prostredníctvom spoločných predkov.

     Zo sčítacích hárkov z rokov 1930 a 1938, z archívnych záznamov, s pomocou širšej rodiny a iných dobrých ľudí som k vyššie menovaným  zistil nasledovné:

Dupej Mária (Janova)

  • podľa sčítania z r. 1930 sa narodila 4.7.1874, bola vdova. Vydala sa 21.10.1905, ovdovela 3.5.1920, mala dve deti. Bola rim. kat. vierovyznania, vedela čítať a písať, pracovala ako roľníčka, nádenníčka
  • Mária Dupejová sa narodila rodičom Jánovi Pohančaníkovi a Anne Tokárovej v Polomke č. 173
  • vydala sa za Jána Lihana, ktorý zomrel
  • dňa 21.10.1905 sa ako vdova vydala za Jána Dupeja (nar. 26.6.1859, Polomka č. 272, otec Ondrej Dupej, matka Anna Veštúrová), ktorý po smrti manželky Márie Oceľovej bol tiež vdovcom
  • mala dve deti Františka a Štefana

Dupej František (syn Márie)

  • podľa sčítania z r. 1930 sa narodil 15.4.1908, bol ženatý. Bol rim. kat. vierovyznania, vedel čítať a písať. V poznámke je uvedené, že v súčasnej dobe je v činnej vojenskej službe, preto bol dodatočne zo zoznamu vyškrtnutý
  • neskôr spolu s bratom Štefanom býval na drese Polomka 497
  • podľa údajov na náhrobnom kameni zomrel 20.10.1972 (hrob B/144)

Dupej Štefan (syn Márie)

  • podľa sčítania z r. 1930 sa narodil 1.10.1913, bol slobodný. Bol rim. kat. vierovyznania, vedel čítať a písať. Pracoval ako drevársky robotník – piliar na štátnej píle v Gašparove
  • na konci sčítacieho hárku je uvedené, že v čase sčítania nebol v domácnosti prítomný, dočasne sa nachádza na adrese Beňuš č. 62
  • oženil sa s Annou rod. Zubálovou, deti Štefan (1942) a Ján (1953)

Dupej Agnesa (nevesta Márie (Františkova manželka))

  • podľa sčítania z r. 1930 sa narodila 14.6.1912, vydala sa 5.8.1929. Bola rim. kat. vierovyznania, vedela čítať a písať. Pracovala ako nádenníčka a pomocníčka v domácnosti.
  • dožila sa 101 rokov, zomrela 6.10.2013 (hrob B/144)

—————————————–

Dupej Juraj

  • podľa sčítania z r. 1930 sa narodil 10.4.1905 a bol ženatý. Bol rim. kat. vierovyznania, vedel čítať a písať. Pracoval ako drevársky robotník – piliar na parnej píle v Polomke.
  • môj prastarý otec bol v skutočnosti narodený o 10 rokov skôr – 2.4.1895
  • nezrovnalosti ohľadom jeho matky sú uvedené v texte vyššie
  • zomrel na zádych (astmu) vo veku 39 rokov dňa 13.2.1935

Dupej Mária (Jurajova manželka)

  • podľa sčítania z r. 1930 sa narodila 28.9.1898, vydala sa 6.11.1917, mala 3 deti. Bola rim. kat. vierovyznania, vedela čítať a písať.
  • Mária, rod. Černáková sa narodila 29.9.1897, zomrela 6.7.1983 v Polomke na zlyhanie srdca
  • jej rodičmi boli Juraj Černák a Anna Černáková, rod. Predajňová
  • dňa 24.11.1917 sa vydala za Juraja Dupeja, môjho prastarého otca
  • po smrti Juraja zostala bývať v chalupe č. d. 364 a neskôr sa presťahovala k svojej dcére Márii Šulejovej, ktorá sa o ňu starala až do smrti
Mária Dupejová, rod. Černáková s pravnučkou

Dupej Jano (syn Juraja a Márie)

  • podľa sčítania z r. 1930 sa narodil 4.5.1921, bol slobodný. Bol rim. kat. vierovyznania, vedel čítať a písať.
  • v skutočnosti sa narodil 22.5.1922, zomrel 25.11.1982 v Polomke na chronickú pľúcnu chorobu a zlyhanie srdca (hrob D/464)
  • dňa 18.11.1946 sa oženil s Margitou Majerčíkovou (rodičia Ján Majerčík a Magdaléna Šulejová)
  • môj starý otec mal dve deti: Jána a Elenu

– syn Ján (nar. 1949, zomrel 19.9.2008) – môj otec sa oženil s Vierou Noskovou, bývali vo Zvolenskej Slatine – synovia Ivan a Ľubomír

– dcéra Elena (nar. 1961), sa vydala za Mariana Lenka – býva v Lučenci, má dcéru Martinu a syna Martina

  • keď bol môj starký ešte chlapec a mal 13 rokov, zomrel jeho otec Juraj, preto ako najstarší z detí musel pomáhať svojej mame a po skončení 8 tried ľudovej školy, od svojich 15 rokov začal pracovať. Najskôr išiel slúžiť ku súkromným roľníkom, v roku 1939 nastúpil ako sezónny robotník na stavbe železnice B. Bystrica -Diviaky, kde pracoval až do roku 1943, po vojne pracoval ako lesný robotník a od r. 1948 pracoval v Metalurgickom závode Hronec n.p. Strojáreň Piesok
  • jeho prímenie bolo „Rianďar“
  • postavil dom na „Kaštieli“ – na ulici Záhradnej č. 17, kde býval aj s rodinou do svojej smrti
  • na „Kaštieli“ chovali kravu, ovce, prasce, sliepky, občas husi, mali psa. Postupne sa však statku zbavili, okolo roku 1975 sa predala krava. V čase, keď ja som chodil na Polomku na prázdniny, už nechovali nič. Môj otec ako mládenec chodil kosiť do Voľchova, na Labošov, mali pole, kde sa sialo zrno, sadili sa zemiaky, starkin brat Štefan mal kone, s ktorými zvážal seno.
  • v roku 1971 bol starému otcovi priznaný invalidný dôchodok pre chorobu z povolania
  • zistil som dve zaujímavosti: 1./ môj otec Ján a jeho sestra Elena sa narodili v ten istý deň, len s odstupom 12 rokov; 2./ môj starý otec sa so starou mamou sobášil v ten istý deň, ako môj otec s mojou mamou, len s odstupom 26 rokov
Ján Dupej - "Rianďar"
Ján Dupej
Ján Dupej
Ján Dupej s manželkou Margitou a vnukmi

Dupej Jozef (syn Juraja a Márie)

  • podľa sčítania z r. 1930 sa narodil 18.2.1925, bol slobodný, rim. kat. vierovyznania, čítať a písať „nezná“ (pozn.: mal 5 rokov).
  • narodil sa 18.2.1926, dátum úmrtia nepoznám, pochovaný je v Polomke spolu s manželkou
  • oženil sa s Máriou Špinderovou, sestrou Emílie Guzmovej, r. Špinderovej
  • po prestavbe rodnej drevenice č. 364, ktorú niekedy v 60-tych alebo 70-tych rokoch 20. storočia nadvihli a podmurovali, sa v suteréne vytvoril priestor, kde Jozef šil kapce a opravoval topánky
  • mal 3 deti: Annu, Jozefa a Milana

– dcéra Anna (nar. 1956) sa vydala za Ľubomíra Jankoviča (zosnulý), býva v Brezne, mali dcéry Ľubomíru a Stanislavu

– Jozef (nar. 1959, zomrel 13.2.2000) mal manželku Katarínu, ktorá býva v Brezne, mali syna Jozefa a dcéru Mariannu

– Milan (nar. 1961, zomrel 2.6.2010) pracoval ako bača, býval v Závadke nad Hronom s manželkou Máriou, r. Dudášovou a 2 synmi

Jozef Dupej st.
Jozef Dupej ml.
Mária Dupejová, rod. Špinderová

Dupej Maruša (dcéra Juraja a Márie)

  • podľa sčítania z r. 1930 sa narodila 18.4.1930, bola slobodná, rim. kat. vierovyznania, čítať a písať „nezná“.
  • Dupejová Mária sa narodila 24.4.1930, zomrela 13.10.2019 (hrob C/179)
  • vydala sa za Rudolfa Šuleja, mali syna Jána, oženil sa s Máriou Piliarovou – syn Ján a dcéra Denisa
  • volali sme ich „tetka od Petra“
  • v Polomke bola vychýrenou pekárkou koláčov a zákuskov
Mária Šulejová rod. Dupejová - "tetka od Petra"

———————————————-

Dupej Michal

  • podľa sčítania z r. 1930 sa narodil 6.11.1899 a bol ženatý. V stĺpci príbuzenský pomer je uvedené, že bol Jurajovým bratom, tento údaj bol však preškrtnutý. Bol rim. kat. vierovyznania, vedel čítať a písať. Pracoval ako drevársky robotník – piliar na parnej píle v Polomke.
  • narodil sa rodičom Jánovi Dupejovi (vo veku 45 rokov) a Agnes Meszarkinovej (vo veku 40 rokov)
  • jeho súrodencami z otcovej strany boli dvojičky Michal a Ján (nar. 22.1.1882), Mária (nar. 22.1.1884) a Štefan (nar. 13.8.1888), potom, po smrti 1. otcovej manželky, sa narodila jeho sestra Paulína (nar. 20.1.1893), ktorá však zomrela pred narodením Michala a napokon bol jeho bratom, minimálne z otcovej strany, môj prastarý otec Juraj (nar. 2.4.1895)

Dupej Mária (Michalova manželka)

  • podľa sčítania z r. 1930 sa narodila 20.3.1902, vydala sa 1.2.1921, mala 4 deti, z nich 1 zomrelo. Bola rim. kat. vierovyznania, vedela čítať a písať.
  • podľa sčítania z r. 1938 sa Mária, rod. Medveďová narodila 27.1.1902

Dupej Emília (dcéra Michala a Márie)

  • podľa sčítania z r. 1930 sa narodila 19.8.1922, bola slobodná, rim. kat. vierovyznania, vedela čítať a písať.

Dupej Maruša (dcéra Michala a Márie)

  • podľa sčítania z r. 1930 sa narodila 9.6.1925, bola slobodná, rim. kat. vierovyznania, čítať a písať „nezná“ (mala 5 rokov).
  • Mária sa podľa sčítania z r. 1938 narodila 13.6.1925

Dupej Mišo (syn Michala a Márie)

  • podľa sčítania z r. 1930 sa narodil 4.9.1929, bol slobodný, rim. kat. vierovyznania, čítať a písať „nezná“.

Dupejová Anna (dcéra Michala a Márie)

  • narodila sa 27.4.1933

———————————————

Dupej Michal

  • podľa sčítania z r. 1930 sa narodil 16.9.1896, bol ženatý, rim. kat. vierovyznania, vedel čítať a písať. Pracoval ako drevársky robotník – rubar.
  • podľa sčítania z r. 1938 sa narodil 11.6.1898
  • v civilnej matrike je uvedené, že „Mihály“ (Michal) Dupej sa narodil 6.9.1898 rodičom András Dupej (42 ročný) a Borbála rod. Medvegy (34 ročná), bytom Polomka 245
  • jeho rodičia sa sobášili dňa 22.11.1880 vo veku 24 a 17 rokov, mali 9 detí, Michal bol 2. najmladší
  • jeho súrodenci boli: Štefan (15.7.1882), Ján (5.1.1885), Zuzana (26.12.1885), Ondrej (9.8.1888), Barbora (6.2.1891), Štefan (22.8.1893), Anna (6.1.1896) a František (12.5.1901)
  • Štefan st. asi v detskom veku zomrel, keďže 6. dieťa v poradí tiež dostalo meno Štefan
  • Zuzana sa 6.6.1904 vydala za Silvestra Jagerčíka, zomrela dňa 2.2.1934
  • Ondrej pravdepodobne v roku 1906 odišiel do Ameriky
  • Štefan ml. zomrel 5.7.1915 vo vojne v Haliči
  • Anna, nar. 6.1.1896 sa 10.2.1919 vydala za Jozefa Kocprda
  • najmladší František v roku 1924 odišiel do Ameriky
  • počas 2. svetovej vojny bol Michal príslušníkom partizánskej skupiny npor. Bielika „Jánošík“, po vojne míner
  • v povojnovom období boli obyvatelia Polomky presídľovaní do južných okresov Slovenska. Dôvod presídľovania som nepoznal, až keď som si prečítal knihu Polomská vzbura 1932, ktorá opisuje chudobu Horehronia, zistil som, že horehronské obce boli podľa úradov v medzivojnových rokoch preľudnené a ich obyvatelia takí chudobní, že ako najvhodnejší spôsob zlepšenia situácie sa úradom javilo presídlenie časti obyvateľov. Podľa výkazu presídlencov do južných krajov Slovenska z roku 1948 sa v povojnovom období presídlilo 39 rodín (v zozname sú uvedení len muži, ale pravdepodobne podľa zvyku to boli hlavy rodín). Pod por. č. 13 je vo výkaze uvedený Michal Dupej, ktorý sa okolo r. 1946 trvalo presídlil do obce Husiná, pusta Lukva. Podľa ďalších dokumentov bolo úradmi v Tisovci v roku 1949 vyhlásené pátranie po Jánovi Dupejovi, nar. 21.6.1926 v Polomke. V odpovedi na dožiadanie je uvedené, že menovaný následkom onemocnenia zomrel dňa 6.4.1947 v obci Husina, okr. R. Sobota a rodičia menovaného majú stále bydlisko v tamojšej obci. Po pár rokoch sa rodina z Husinej vrátila späť do Polomky.

Dupej Mária (Michalova manželka)

  • podľa sčítania z r. 1930 sa narodila 12.9.1901, vydala sa 4.6.1919, mala 5 detí, z ktorých 2 zomreli. Bola rim. kat. vierovyznania, vedela čítať a písať.
  • Mária, rod. Chebeňová sa podľa sčítania z r. 1938 narodila X./1902
  • podľa údajov na kríži sa narodila 7.10.1901, zomrela 18.2.1978

Dupej Magda (dcéra Michala a Márie)

  • podľa sčítania z r. 1930 sa narodila 22.1.1923, bola slobodná, rim. kat. vierovyznania, vedela čítať a písať.
  • Magdaléna sa narodila 22.1.1923, zomrela 30.10.1985 na cievnu mozgovú príhodu, pochovaná je na Polomke (hrob D/517)
  • vydala sa za Jána Jagerčíka (nar. 9.6.1919) – mali syna Rudolfa, ktorý sa narodil údajne v Husinej (neoverený údaj) – dve deti: Ivan Jagerčík a Beáta Maruškinová

Dupej Ján (syn Michala a Márie)

  • podľa sčítania z r. 1930 sa narodil 21.6.1926, bol slobodný, rim. kat. vierovyznania
  • zomrel 6.4.1947 v obci Husiná, okr. RS

Dupej Jozef (syn Michala a Márie)

  • podľa sčítania z r. 1930 sa narodil 28.2.1929, bol slobodný, rim. kat. vierovyznania.
  • narodil sa 29.2.1929, zomrel 25.5.1988, pochovaný je na Polomke (hrob B/153)
  • bol ženatý s Emíliou Havrankovou, nar. 17.5.1933, zomrela 24.6.2000
  • mali 3 deti: Ľudmilu, Jozefa a Jolanu
  • Ľudmila, nar. 1957 sa vydala za Jána Barana, bytom Horná Mičiná – dcéra Erika a syn Ján
  • Jozef, nar. 1955, býva v Brezne, má 3 dcéry – Jozefínu, Darinu a Lenku
  • Jolana, nar. 1953, vydatá Briatková, býva v Prievidzi, má syna Branislava a dcéru Janku

Dupej František (syn Michala a Márie)

  • narodil sa 17.8.1932, zomrel v r. 1940
Jozef Dupej st.
Jozef Dupej st.

—————————————————–

Dupej Barbora (Michalova (1898) sestra)

  • podľa sčítania z r. 1930 sa narodila 27.2.1891, bola slobodná, narodilo sa jej mimo manž. stavu 6 detí, z nich 2 zomreli. Bola rim. kat. vierovyznania, vedela čítať a písať, pracovala ako nádenníčka.

Dupej Mila (dcéra Barbory)

  • podľa sčítania z r. 1930 sa Emília narodila 19.6.1911, bola slobodná, rim. kat. vierovyznania, vedela čítať a písať, pracovala ako nádenníčka.
  • Emília sa vydala za Štefana Guzmu, mali syna Jána Guzmu. Ján Guzma sa oženil s Emíliou Špinderovou (nar. 1941, otec Jozef Špinder, matka Anna Brozmanová, sestra Mária Špinderová – vydatá za Jozefa Dupeja (1926)) – mali dve deti Jána a Vieru
  • pochovaná je v Polomke (hrob D/693)

Dupej Ján (syn Barbory)

  • podľa sčítania z r. 1930 sa narodil 2.6.1915, bol slobodný, kat. vierovyznania, vedel čítať a písať. Pracoval ako drevársky robotník – rubar (moja pozn.: ako 15 ročný).
  • narodil sa slobodnej matke Barbore Dupejovej, zomrel 24.10.1956 (hrob C/148)
  • jeho matka Barbora (nar. 6.2.1891) bola Michalovou (1898) sestrou
  • mal dvoch synov: Rudolfa a Jána

– Rudolf (nar. 1941, zomrel 17.3.2024) býval v Lučenci, oženil sa s Máriou Šáliovou, mal dve deti Jána (býva v Blatnej na ostrove) a Janku (bytom Kalinovo).

– Ján (nar. 1945) bol vojakom ČSA v Bechyni, potom na Sliači, býva v Liptovskom Mikuláši

  • mal sestry Barboru a Emíliu a podľa pamätníčky údajne aj brata Františka, avšak pri sčítaní r. 1930 bol uvedený brat Jozef
  • jeho brat František sa vraj stratil – ostal nezvestný

Dupejová Anna, rod. Saksová (Jánova manželka)

  • narodila sa 8.6.1921, zomrela 22.12.2007 (hrob C/148)
  • sobáš s Jánom Dupejom dňa 14.11.1938
  • po Jánovej smrti sa znovu vydala, na pomníku má meno Anna Miklošková Dupejová a v obecných novinách sa pri spomienke na ňu uvádzajú synovia Rudolf, Ján, Robert a dcéra Hanka s rodinami

Dupej Barbora (dcéra Barbory)

  • podľa sčítania z r. 1930 sa narodila 10.6.1920, bola slobodná, kat. vierovyznania, vedela čítať a písať.
  • Barbora sa vydala za Ondreja Kocprda, bezdetná, zomrela 31.8.2000 (hrob D/331)

Dupej Jozef (syn Barbory)

  • podľa sčítania z r. 1930 sa narodil 19.1.1923, bol slobodný, rim. kat. vierovyznania, vedel čítať a písať.
Ján Dupej - syn Barbory
Barbora Kocprdová, r. Dupejová - dcéra Barbory
František Dupej - údajne stratený syn Barbory

Jagerčík Zuzanna (Michalova (1898) sestra)

  • podľa sčítania z r. 1930 sa narodila 20.12.1885, bola vdova, vydala sa 5.6.1904 a ovdovela 14.12.1914. Bola rim. kat. vierovyznania, vedela čítať a písať, pracovala ako nádenníčka.

Dupej Agnesa

  • podľa sčítania z r. 1930 sa narodila 2.3.1847, bola vdova, vydala sa 12.3.1868, ovdovela 1.12.1909, narodili sa jej 3 deti. Bola rim. kat. vierovyznania, vedela čítať a písať, pracovala ako nádenníčka.
  • Agnesa rod. Mesiarkinová bola vdova po Jánovi Dupejovi
  • Michalova a možno aj Jurajova matka
  • zomrela 10.2.1937

     Ako som uviedol vyššie, priezvisko Dupej sa z Polomky takmer úplne vytratilo. Nachádza sa ešte na pomníkoch, v matrikách a pamäti starších obyvateľov.  

     Po takmer ročnom štúdiu prameňov som spracoval rodostrom Dupejovcov z Polomky, v ktorom sú uvedení tí, ktorých sa mi podarilo vypátrať a zdokumentovať ich príbuzenský vzťah. Niektoré vzťahy nie sú na 100 percent isté, keďže ako som uviedol vyššie, v rodinách sa často opakovalo krstné meno detí, záznamy v matrikách sú nepresné, neúplné, preto som v niektorých prípadoch postupoval  nevedecky – intuitívne. Ak v jednej vetve rodiny bolo zaužívané meno Ján, Ondrej alebo Juraj, pri hľadaní väzieb som predpokladal, že  aspoň jeden zo synov nesie meno otca, resp. starého otca a pod.

schéma rodokmeňa (po kliknutí sa otvorí v novom okne PDF súbor)

     

     Ak si po prečítaní tohto článku niekto na Dupejovcov spomenie, zistí, že uvedené informácie sú nepresné, alebo by chcel údaje do rodostromu doplniť, prípadne ak mi bude chcieť niečo povedať, môže ma cez sociálne siete kontaktovať. Budem rád, ak sa na Dupejovcov z Polomky úplne nezabudne, keďže boli súčasťou obce možno takmer od jej počiatkov.  

https://www.facebook.com/profile.php?id=61551697251814&locale=sk_SK

Pridaj komentár