Veľkonočné sviatky sa dajú stráviť rôznymi spôsobmi. Pre niektorých sú to najmä cirkevné sviatky, počas ktorých sa venujú modlitbám, iní ich využívajú na stretnutia s rodinou a pre niekoho sú príležitosťou na oddych na chalupách alebo v prírode. Veľkú časť tohto predĺženého víkendu som strávil v práci, ale v nedeľu sme si s manželkou naplánovali nenáročnú turistiku v Štiavnických vrchoch.
Vrch Hulín nad obcou Brehy v okrese Žarnovica bol pred dvomi rokmi súčasťou zimnej turistickej výzvy OOCR Región Gron v Novej Bani a regiongron.sk sa v roku 2022 stal aj našou inšpiráciou, vďaka ktorej sme bližšie spoznali okolie Novej Bane, kde sme si prešli náučné chodníky Zvonička – Háj a Lehôtka – Bralce. Tento rok sme s dvojročným meškaním vyrazili na Hulín. V obci Brehy sme zaparkovali pri potravinách Jednota a po žltej značke sme popri hlavnej ceste vyrazili na juhovýchod. Asi po dvesto metroch sme odbočili doľava pomedzi domy a ďalej úzkym chodníkom pomedzi záhrady sme začali stúpať do prírodného prostredia nad obcou. Po ľavej strane sme v časti Laštok minuli posledný dom – sympatickú chalupu so všetkým, čo k nej patrí (starý riad a ručné náradie, povešané popod strechu) a nad malinkým vinohradom sme vstúpili do lesíka, kde sa na relatívne malom priestore nachádza kalvária – krížová cesta. Pokračujeme popod Kališný vrch, prechádzame cez lúku v časti Kalište a stále mierne stúpame do kopca. Prechádzame lesom, ktorý má miestny názov Melková až k Bielej Skale, kde je cieľ našej cesty – vrch Hulín. Cesta nahor nám trvala približne hodinu a štvrť, pričom sme mali len mierne tempo s krátkymi zastávkami na pitie. Na vrchole je osadený kresťanský kríž s nápisom: „POSTAVENVO BREŽANMA r. 2013“ „HULÍN 667,5 m.n.m.“. Nachádzajú sa tu lavice a stôl, na vrchole je umiestnená vrcholová kniha, do ktorej sme zapísali svoje mená aj my. Užili sme si výhľady na Slovenskú bránu, Pohronský Inovec a Štiavnické vrchy. Okolie je čisté, aj chodník nahor je čistý, bez odpadu, je vidno, že miestni sa o svoje okolie starajú. Výstup sme absolvovali dosť rýchlo, počasie bolo pekné, aj keď výhľad čiastočne znižoval saharský prach a na hrebeni dosť fúkalo, no mali sme chuť pokračovať v ceste a tak sme aj ďalej sledovali žltú značku smerom na severovýchod. Asi po 20 minútach prichádzame na hrebeň, stále dosť fúka a občas sa pozriem dohora na vysoké stromy, ktoré sa vo vetre kolíšu a dúfam, že sa nezlomí a nespadne na nás žiaden konár. V predpovedi hlásili výstrahu pred vetrom len pre sever a juhozápad Slovenska, nie sme žiadni dobrodruhovia a riadime sa odporúčaniami meteorológov. Na hrebeni sa spája žltá značka so zelenou, naľavo od nás by mal byť vrchol Chlm (726 m.n.m.), prejdeme pár metrov a dostaneme sa ku kope skál bez bližšieho označenia. Počas stúpania pozorujem, že v lese je množstvo tmavých pórovitých skál pripomínajúcich pemzu (pravdepodobne bazalt), celý kopec vypadá skoro ako sopka, ktorá vyhasla len pred pár desaťročiami. Myslím, že pre geológov je toto prostredie veľmi zaujímavé, okrem „pemzy“ tu nachádzam sopečné sklo, skaly žltej farby, pripomínajúce síru, trblietavé, červené a rôzne skalné zlepence. Vraciame sa po zelenej značke, klesáme smerom na juh po hrebeni, pomedzi stromy sa kocháme výhľadmi. Cestou míňame posed, lesnú škôlku a čiastočne zasypané štôlne, ktorých by tu malo byť väčšie množstvo, keďže oddávna sa tu dolovalo zlato a striebro. Po pravej strane sa nachádza vchod do štôlne Johan De Deo, na zemi je množstvo lístia, ktoré z časti zakrýva aj vchod, no keďže tunajšie prostredie nepoznáme a nechceme sa prepadnúť, do podzemia len opatrne z okraja nahliadneme a dúfame, že odtiaľ nevylezie nejaký maco. Pokračujeme ďalej, prichádzame ku krmelcu, pri ktorom odbočíme vľavo a lesnou cestou kráčame na sever, po zhruba 500 metroch sa pri súkromnej chate opäť otáčame na juh a popri potoku zídeme na Slosberg k ceste smerujúcej od Brehov na Pukanec, ktorá spája Pohronie a Hont. Zvyšok cesty vedie po asfaltke popri potoku, tu už žiaľ panensky čistá príroda skončila, z trávy miestami vyčnieva rôzny odpad, keďže na ceste je dosť dier, v jej okolí tu a tam svietia odpadnuté ozdobné kryty kolies. Cestou do dediny na dvoch miestach vo svahu po pravej strane vidíme otvory v skalách, ktoré sú pravdepodobne tiež pozostatkom banskej činnosti. Vľavo, za potokom, vyviera prameň Uhliarka. Po cca 2 km chôdze a necelej polhodinke prichádzame na horný koniec obce Brehy. Je veľkonočné obdobie, jar tento rok prišla skoro a tak v obci vidno pekne upravené predzáhradky a dvory, obec je čistá a upravená, občas sa síce nájde aj starý polorozpadnutý dom, ale tých je skutočne len pár. Zhruba v polovici cesty od konca obce stojí po pravej strane modrý domček – Fabkovie dom so slamenou strechou, ktorý má 200 rokov a podľa uja Googla funguje ako expozícia života v minulosti.
Za tri a trištvrte hodiny sme prešli 12 a pol kilometra, nie sme unavení, počasie vyšlo a tak sme s našim výletom spokojní. Z dnešnej prechádzky máme dobrý dojem, počas celého času sme mimo obce nestretli žiadneho človeka. Pri návrate domov sme prechádzali cez Zvolen popod Pustý hrad, kde bolo asi tisíc áut a tak sme radi, že sme si vybrali menej navštevovanú, ale peknú a zaujímavú destináciu.
