Leto končí a moja manželka si povzdychla, že tento rok sme takmer nikde neboli. Boli sme síce lyžovať na Chopku, potom v Roháčoch – Spálenej, prešli sme sa na vyhliadku Horné Lazy nad Breznom, navštívili sme koncerty v Českej republike, s partiou zo školských čias sme boli na chate v Krpáčove, vyšli sme si na Hrb, ktorý je geografickým stredom Slovenska, boli sme týždeň v Chorvátsku, zúčastnili sme sa na dvoch svadbách, ale nič z toho sa asi neráta.
Poslednú augustovú nedeľu sme sa preto vydali do Národného parku Muránska planina, konkrétne do Čertovej doliny, ktorou prechádza Náučný chodník Jakuba Surovca. Chodník začína pri salaši Zbojská, kde sme zaparkovali pri rybníku vedľa karavanu, z ktorého na nás zazrela rodinka, trojmetrový bočný odstup sa im asi zdal príliš malý. Keďže som sa na výlet nijako špeciálne nepripravoval, okoloidúcich turistov som sa opýtal na cestu a tí ma usmernili na západ. Prešli sme cez hlavnú cestu k prvej informačnej tabuli a odtiaľ sme miernym stúpaním vyšli k drevenej rozhľadni, v ktorej je umiestnený zvon. Keďže výhľady z rozhľadne nie sú žiadnym prekvapením, domnievam sa, že slúži len ako atrakcia, prípadne protipožiarna hliadkovacia veža. Kúsok od veže je umiestnená socha zbojníka v nadživotnej veľkosti, vyrezaná z dreva, pri nej leží zvalená asi staršia verzia, ktorú nahlodal zub času. Pokračovali sme po lúke do lesa, na okraji ktorého oproti nám vykračoval veľký pastiersky pes, tipujem, že slovenský čuvač z neďalekého salaša, ktorý bol pokojný, zjavne zvyknutý na pohyb turistov. Lesom vedie chodník miernym klesaním popri jaskyni Remetisko, čo je v podstate len trochu väčšia diera medzi skalami, celou cestou nás sprevádzajú informačné panely, venované faune, flóre a histórii územia. Keďže miestami je vegetácia dosť hustá a v lese je vlhko, preventívne sme použili sprej proti komárom a kliešťom, ktorý po celý čas dobre účinkoval a žiaden hmyz nás nevyrušoval. Asi po trištvrte hodine od štartu sme prešli popod štátnu cestu, spájajúcu Horehronie a Gemer a dostali sme sa k Čertovmu viaduktu. Tu je informačný panel umiestený asi 15 metrov od chodníka, pri päte jedného z nosných častí železničného mosta, čo možno niekoho zmätie, avšak my pokračujeme vychodenou cestičkou ďalej a po pár minútach sme pri ústí do Čertovej doliny. Keďže chceme vidieť aj Čertovu jaskyňu, ktorá je mimo okruhu, pokračujeme mierne vľavo a následným stúpaním do kopca po cca piatich minútach prídeme k jaskyni, chránenej mrežou. Po osvetlení jaskyne svetlom z mobilu nás prekvapia dva netopiere, ktoré sme vo vnútri vyrušili. Zostúpime späť tou istou cestičkou, ktorou sme vyšli a vojdeme do Čertovej doliny, ktorou v tomto období tečie trochu vody a pripomína mi tiesňavy Slovenského raja, len s tým rozdielom, že tu sme skoro sami, okrem nás stretávame len dve dvojice a jednu rodinku s asi 6 ročným dieťaťom. Niektoré miesta rokliny sú zabezpečené kovovými stupačkami a oceľovým lanom, ktoré sú nevyhnutné najmä v prípade silnejšieho toku na jar, alebo po daždi. Z dôvodu členitosti je chodník úplne nevhodný pre pohyb s kočíkom, s malými deťmi alebo pre ľudí s pohybovým hendikepom. Ja osobne by som sem išiel len s dieťaťom, starším ako 6 – 7 rokov. Samotná roklina sa dá prejsť za asi 20 minút, následne sa stúpaním dostaneme von z lesa na lúky pri salaši a vraciame sa k zaparkovanému vozidlu.
Celá prechádzka pomalým tempom nám trvala 2 hodiny a zanechala v nás dobrý dojem. Hoci som cez Zbojskú v minulosti prechádzal viac krát, netušil som, že sa v tejto časti nachádza taký zaujímavý kus prírody. Odporúčam.
