Reportáž z hvezdárne, časť 1.
Na stretnutie s doc. RNDr. Vladimírom Bahýlom, Csc. prichádzam po vzájomnej dohode o pol deviatej večer, so mnou prichádza aj moja dcéra Zuzana.
Ja: Dobrý večer pán doktor, nerušíme?
VB: Nie, nerušíte. Teraz pozorujem dvojhviezdu DV Pegasi, kde si myslím, že musí dochádzať k tvorbe tzv. gravitačných vĺn. Je to novinka, ale snažím sa to zachytiť. Tak to pozorujem a práve teraz mám v dispozícii viacej nocí za sebou, dúfam, že vypozorujem celú svetelnú krivku a možno viacero tých svetelných kriviek, takže veľmi sa na to teším. A potom je to kométa, tá je teraz v súhvezdí Leva, čiže vychádza ráno o tretej, ja tam budem do tretej do rána ponocovať. Poďte ďalej.
Vstupujeme do hvezdárne
Ja: Tú dvojhviezdu pozorujete sám?
VB: Nie, to pozorujeme viacerí, to sa spájame. Idem vám pekne poukazovať všetko čo tu mám. Najskôr vám pustím pozorovanie meteorov.
V miestnosti sa nachádza ďalekohľad na trojnožke, počítač a rôzne zariadenia.
Ja: Toto je ďalekohľad, ktorým pozorujete?
VB: Nie ďalekohľad je tam. (doktor Bahýl ukazuje do priestoru nad nami, kam vedie rebrík). Toto mám taký ďalekohľad na to, že keď sem prídu starí ľudia, čo nevládzu po týchto rebríkoch, tak týmto ďalekohľadom ukazujem ľuďom pekné objekty na oblohe. Zložím ho a vynesiem na dvor. A teraz pustíme video, sledovanie meteorov. Teraz som pozoroval perzeidy, napozoroval som asi 500.
Ja: My sme ich doma pozorovali tiež a videli sme asi len 4 či 5. To bolo asi 3 týždne dozadu.
VB: Áno. 12. augusta bolo maximum.
Doktor Bahýl spúšťa notebook a ukazuje nám videonahrávky.
VB: Toto je prenos, tu zaznamenávam meteory.
Ja: Toto je naživo?
VB: Áno, toto je živý prenos. Dáme to do lišty (doktor Bahýl postupne púšťa nahrávky). Pozrieme ďalšie, tu som nemal nič. Tu bola búrka, tak som mal nulu. Ukážem vám staršie nahrávky, ktoré mám uložené pre návštevníkov. Tu vám ukážem zopár jasných meteorov, jasných bolidov. Tie kamene lietajú a za dráhou Neptúna sú ich milióny a oni občas, keď sa to pohne, tak priletia sem a môžu bimsnúť do Zeme. Neviem či viete, ako poznáte meteor, že to nie je kameň ale meteor.
Ja: Asi je čierny, nie?
VB: Je veľmi ťažký. To preto, že tam ďaleko za Neptúnom, tam už nie je takmer nijaká gravitácia a všetko tečie, čiže ten kameň sa sám do seba zmršťuje a zhusťuje sa. Sám od seba, tie molekuly sa navzájom priťahujú a za tie milióny rokov on zhustne, že obyčajné železo má hmotnosť okolo 1000 kg na meter kubický, ale meteor má okolo 3000 kg na meter kubický.
Ja: Teraz sa nejaký objavil pri Málinci, aj ho hľadali.
VB: Nenašli, padol niekde do hory.
Ďalej sledujeme videonahrávky.
Ja: To sú všetko vaše pozorovania?
VB: Áno, to sú moje pozorovania, vidíte, tento vybuchol, bol jasnejší ako Mesiac. Čiže treba pozorovať stále. Vidíte ako to letí, ako spomaľuje, ten vzduch vo výške 8 km ho brzdí a potom zhasne. Najskôr išiel rýchlo a potom spomaľoval. Vidíte, že tá dráha je zakrivená, lebo to sa pohybuje po elipsách. Ja viem vypočítať rýchlosť ich pohybu a publikujem to v medzinárodnom časopise. Teraz bola aj online videokonferencia, na ktorej som sa zúčastnil.
Ja: Vy potom kontrolujete záznam, čo sa vám nahralo?
VB: Ja ráno vstanem o piatej a kontrolujem záznam. Vidíte, toto bol veľký bolid.
Ja: Veľa toho nenaspíte. V noci pozorujete, cez deň vyhodnocujete.
VB: To beží automaticky.
Ja: Takže v noci môžete spať.
VB: Áno, tam vidíte, mám aj posteľ.
Ja: Určite sa vás každý pýta, či ste aj nejakých ufónov zazreli.
VB: Ufónov som nezazrel, to je obrovský problém, vesmír je príliš veľký na to, aby sme v ňom boli sami, ale na druhej strane je rovnako príliš veľký na to, aby sme súčasnou technikou a súčasnými možnosťami sa k tým ufónom dostali. Teraz jeden astronóm špekuluje, že vyrobia malý čip, zasvietia naň laserom, svetlo má tlak, tým laserom to preto urýchlia na asi 1/3 rýchlosti svetla, čiže ešte nezačnú platiť Einsteinove efekty, že hmota rastie donekonečna a pošlú to k najbližšej hviezde. Aby to tam skúmalo a malo by to tam dôjsť za 20 rokov.
Ja: Ten čip pošlú bez akejkoľvek rakety, len s pomocou svetla?
VB: Bez čohokoľvek, pripravia ho, namieria naň laser a tým ho urýchlia.
Ja: A ten čip prežije trenie pri prechode cez atmosféru Zeme?
VB: Nie, to ho najskôr umiestnia na obežnú dráhu, musí to byť dosť vysoko, zhruba na úrovni dráhy Mesiaca.
VB: Takže tí ufóni, nemôžu sem len tak priletieť, lebo to sú svetelné roky, povedzme svetelné storočia, tisícročia a oni nemôžu ísť rýchlosťou svetla, pretože taká energia sa nedá vyvinúť. To by sa musela spotrebovať energia celej galaxie. Takže pri takom lete sa obmieňajú generácie, čiže jedna generácia vyštartuje a piata generácia pristane. To sú obrovské problémy. My zatiaľ nemáme takú technológiu. Ja napríklad verím, že sa s nimi stretneme, že v budúcnosti príde technológia, ak sa dovtedy ľudstvo nezničí samo, ktorá nám umožní kontakt s touto nejakou mimozemskou civilizáciou. Lenže ešte je problém, neviem či viete, že v Amerike bolo vyše 5 miliónov Aztékov a tie choroby, ktoré priniesli Európania, prežilo asi len 200.000. Čiže aj my, či by sme mali dostatočne odolný imunitný systém, aj keby to boli takí istí ľudia ako my. To by hrozila veľká katastrofa.
Ja: Áno, vo vedecko- fantastických filmoch sa kontakt s mimozemšťanmi realizuje v skafandroch.
VB: To už teda nechajme na budúcnosť.
Ja: Možno my sa tak rýchlo nevyvinieme, ale možno už niekde majú vyspelejšiu technológiu a oni navštívia nás.
VB: Áno. Aj preto sa venujeme astronómii, aby sme ich videli.
Pán doktor Bahýl otvára v notebooku ďalšie zložka a súbory.
VB: Tu mám porovnanie planét Venuša, Zem, Mars. Na Venuši bola kedysi voda, no potom tam začala obrovská tektonika, tektonika potom začala aj na Zemi. Sibírska panva, to je zbytok obrovskej tektoniky na Zemi. Očakáva sa, že aj v Yellowstone vybuchne supervulkán a zničí Ameriku. To sa stáva v dejinách Zeme. No na Zemi sa to vždy utlmí, Zem je od Slnka relatívne ďaleko a tej vody je tu viac. Na Venuši sa to neutlmilo, Venuša sa zohriala na 600 stupňov, tiekli tam lávové rieky a zostala neobývateľná. Mars je takisto neobývateľný, sú samozrejme názory, že Mars sa dá obývať, no nedá sa obývať, pretože tam nie je magnetické pole a ľudia by zomreli na radiáciu. A potom, Mars je maličký. To je porovnanie železných planét. Potom sa pozrime na veľké planéty, Jupiter je ako jablko a Zem v porovnaní s Jupiterom, je ako hrášok. Zem je ako makové zrnko, Jupiter je ako hrášok a Slnko je ako jablko. Slnko je ako malý hrášok, Arkturus je ako jablko.
Ja: To je tá hviezda, ktorú sme pri príchode videli na oblohe? Čo som si myslel, že to je Venuša?
VB: Áno, to je Arkturus.
No a potom, najväčší je Antares a Slnko tu už ani nevidno.
Ja: Najväčšia hviezda, akú pozorujeme?
VB: Áno, najväčší je Antares.
Teraz vám ukážem čo ja pozorujem, toto sú moji kolegovia v zahraničí a ja som tu (doktor Bahýl nám ukazuje graf s úsečkami a priamkami, ktorým celkom nerozumiem). Toto sú meteority, ktoré leteli napr. cez celú Karpatskú kotlinu.
Ja: Čiže tie čiarky znázorňujú, že kto ho pozoroval?
VB: Tie čiarky znázorňujú meteor, ktorý som ja pozoroval, ale zároveň od nich idú čiarky, že aj oni ich pozorovali. Volá sa to Central European MetEor NeTwork. Tam som členom. Pozorujem aj asteroidy, to sú väčšie telesá s priemerom do 1000 km. Tu mám štyri. Uteká, vidíte? Hviezda stojí, ale asteroid uteká.
Ja: Čiže musíte za ním ďalekohľad posúvať.
VB: Áno, musím za ním ďalekohľad posúvať.
A tu je Einsteinov kríž, to je dôkaz, že teória relativity je správna (doktor Bahýl ukazuje obrázok hviezdy, okolo ktorej sú zdanlivo v tvare kríža rozmiestnené ďalšie 4 hviezdy).
Ja: Čo to znamená?
VB: Že teória relativity je správna.
Ja: Ale čo Einsteinov kríž zobrazuje?
VB: V strede je hviezda a za hviezdou je galaxia. A tá hviezda sa chová ako šošovka a svetlo sa ohýba. Nie je to priamka, ale svetočiara, ktorá je krivá podľa gravitačného poľa.
Tu vidíte hmlovinu v Androméde. To som ja fotil, je od nás vzdialená 5 miliárd svetelných rokov, čiže svetlo, ktoré tu vidíme, pochádza z obdobia, kedy Zem ešte neexistovala. Táto hmlovina smeruje k našej galaxii a v budúcnosti sa stretnú a spoja.
Ja: Prečo ide k našej galaxii, keď vesmír sa rozpína, tak hviezdy aj galaxie sa od seba predsa vzďaľujú, nie?
VB: Áno, ale nie tak rýchlo, aby sa nedobehli. Aj na miliardy svetelných rokov pôsobí gravitácia. Rozpínanie prebieha najmenej 1000 krát pomalšie.
(Ďalší obrázok) Toto je hviezda Eta Carinae, ktorá v roku 1843 vybuchla. Na južnej oblohe bola najjasnejšou hviezdou na oblohe, teraz už je slabučká.
Ja: Ako dlho bola pozorovateľná v takomto stave?
VB: Asi 30 rokov.
(Ďalší obrázok) Tieto perzeidy sú moje, 1,2,3,4,5,6,7,8 a 9. akože šikmý, naraz leteli.
Ja: Naraz, toto všetko?
VB: Áno, 9 naraz, takýto záber sa podarí raz za život.
(Ďalší obrázok) Tieto hviezdy sú plejády, to je akože sedem sestier, o ktoré mali záujem bohovia na Olympe a potom po smrti boli vyzdvihnuté na oblohu. Sú staré len okolo 400 miliónov rokov, čiže sú to mladé hviezdičky.
Toto je Saturn, ten vám ukážem a toto je Titán, mesiac Saturna. Na Zemi je trojný bod vody a na Titáne je trojný bod metánu a etánu. Je tam – 170 stupňov Celzia, metán tam môže byť v pevnom stave, plynnom aj kvapalnom. Sú tam metánové oceány lebo on získava teplo zo Saturna trením, obieha po elipse, keď je bližšie natiahne sa, keď je ďalej stiahne. Je tam – 170 stupňov ale dosť teplo na to, aby bol metán v kvapalnom stave, alebo aby pršal metánový dážď. To nie je moja snímka.
Toto je Urán, ten sa po dráhe okolo Slnka kotúľa. Naša Zem má sklon 23,5 stupňa, ale Urán má os vodorovne s obežnou dráhou, tam na jednej polguli 44 rokov trvá deň a 44 rokov noc, okolo Slnka obieha 88 rokov. To tiež nie je môj obrázok.
Teraz pozriem či niečo zachytila kamera z ďalekohľadu (doktor Bahýl prezerá záznam) a nič tam nie je, takže to môžem zmazať.
A teraz vás vezmem do kupoly a ukážem vám Saturn, alebo vás pošlem domov, pretože potrebujem pozorovať. Ale ešte vám niečo ukážem.
Toto ste ešte nevideli, pretože to mám len ja a široko ďaleko to nemá nikto (doktor Bahýl berie do rúk niekoľko predmetov a ukladá ich na stôl). A nie je všetkým dňom koniec, pozrieme si ročenku. Toto sa volá armilárna sféra. Toto je Zem, toto je tzv. ekliptika, toto je akože rovník a toto je ekliptika, po ktorej sa pohybujú planéty. Mesiac, Jupiter, Venuša, Saturn, Slnko, Mars a Merkúr. Takto sa to otáča, vymysleli to starí Gréci a objavili tzv. precesný pohyb. To znamená, že pól smeruje teraz k Polárke a o 13 tisíc rokov bude smerovať k Vege. To som si ja vyrobil, časť som si kúpil, zložiť to bolo veľmi náročné, takže to je armilárna sféra, je to také stolné planetárium.
A ešte som vám chcel ukázať toto, pred 2000 rokmi to bolo GPS. Volá sa to Jakubova palica (doktor Bahýl drží predmet podobný detskému drevenému meču a predvádza jeho funkcie). Uhly, od 3 do 15 stupňov, pozerám, tá skriňa má 15 stupňov. Veľké, 60 stupňov. Namierim si na horizont a ako vysoko mám Polárku, tak viem určiť zemepisnú šírku.
Keď išiel Kolumbus do Ameriky, tak mal 5 plavčíkov, ktorí nemali nijakú inú starosť, ako obracať presýpacie hodiny. Podľa toho ako tie hodiny mu išli, on na poludnie pozeral koľko je hodín a o koľko menej ukazovali hodiny o toľko vedel, že sa posúva na západ. Takto určoval zemepisnú šírku.
Takéto niečo nemohlo byť na ťavách. Na ťavách boli astroláby (doktor Bahýl ukazuje kovový predmet pripomínajúci veľmi veľké vreckové hodinky s rôznymi ornamentmi a stupnicami, ktorý sa dá otvoriť a nachádzajú sa v ňom malé okrúhle platničky). To má 150 funkcií. Zaisťuje to kolmosť.
Ja: Všetko to ovládate, všetkých 150 funkcií?
VB: Nie, kdeže, len pár. Chápete? Zaisťuje to kolmosť. Toto je výškomer, hĺbkomer. Teodolit. Toto je kosínus, toto je sínus, toto je tangens. No a tieto ťuftíky sú hviezdy. Je to 600 rokov staré.
Ja: Tento konkrétny kus?
VB: Áno, je to starožitnosť. To som kúpil v Sýrii v Damasku, tí čo mi to predali, to mali vyhodené v takej krabici, nevedeli ani čo mi predávajú za 50 dolárov. Tieto ťuftíky sú hviezdy, to biele sú hviezdy a tu sú tzv. almukantaráty a výšky. Toto je zenit, nadhlavník a toto je pól. Čiže keď mám nadhlavník a zenit blízko seba, tak kde som asi, čo by ste povedali? (krčíme plecami) V Mongolsku. Hodvábna cesta. V Mongolsku je Polárka vysoko. Na rovníku je Polárka na horizonte. Arabskí kupci chodili aj do Švédska a Nórska. Tu na tomto je pól a zenit inde. Čiže som niekde v Sýrii alebo v Perzii alebo v Indii. Presnosť je 5 až 10 míľ. Toto mal takzvaný baši – vedúci karavány. To boli vzdelaní ľudia, to nebol hocikto. Napríklad aj taký Mohamed, bol v karaváne len pohonič. Potom tu dole je tzv. kibla, to znamená, že týmto sa dá určiť smer k Mekke. Mohamedáni sa musia modliť smerom k Mekke a toto im ukázalo, kde sa nachádza a ktorým smerom je Mekka. Toto sa používalo do zhruba 18. storočia.
Potom vymysleli sextant (doktor Bahýl ukazuje lesklý kovový predmet s uhlami a mini šošovkami). Toto musí byť na každej lodi. Všetko môže zlyhať ale hviezdy nezlyhajú. Na pozorovanie cez deň aj na pozorovanie hviezd. Svetlo ide priamo do ďalekohľadíku. Svetlo ide na zrkadielko, od neho sa odráža a do ďalekohľadíku. Tu je malý mikroskopík, aby to bolo presné a otáčam, tu mám výšku. Toto sa nahradilo len GPS-kou.
A ešte vám ukážem, mám jednu mierku, tu mám urobenú takú slnečnú sústavu (doktor Bahýl rozmotáva z klbka niť, po pár centimetroch sú na niti urobené uzlíky). Keď je slnko maličké ako fazuľka, tak v mierke tu je Merkúr, Venuša, Zem, Mars (uzlíky), utekajte do rohu, dosť, Jupiter a po 11 metroch je Neptún.
Ja: Čiže v záhrade u susedov.
VB: Áno a Proxima Centauri je vo Zvolene (cca 10 km od nás).
Ja: Čiže najbližšia hviezda.
VB: Najbližšia hviezda je vo Zvolene. Vesmír je taký veľký.
No viete čo, takto vám poviem, ja mám ozaj robotu a nechcem aby ste videli len Saturn, poďte sa pozrieť na prístroj, tu je veľký ďalekohľad (po rebríku vychádzame do kopuly). Toto mám hľadáčik, kamera, kamera na pozorovanie, kamera na videnie okom. Tam vzadu mám ešte lacertu aby to išlo presne. Tu sú motory a tie sa môžu prekĺznuť. Na to tu mám systém, ktorý zabraňuje prekĺznutiu motorov. Automatika ako riadenie a počítač – riadenie. Toto všetko sa už riadi počítačom. Ja to proste otvorím a môžem pozorovať. Keď bude nov Mesiaca, tak prídete a idem ešte dole pozrieť podľa ročenky, aký bude najvhodnejší čas, aby ste niečo pekné videli. Ja tu budem celú noc ale už potrebujem pozorovať. Tu mám ročenku, túto kameru ešte potrebujem pripojiť. Tu mám astronomickú ročenku, tu vidíte všetky planéty, len Saturn je nad horizontom, ale nízko, nevidno ho dobre. V októbri nám už vychádza Jupiter a tu, keď prídete v novembri, máte pekne Urán, Jupiter, Neptún, Saturn, čiže mám vám čo ukázať. Ešte bude aj mladý mesiac, vychádza o 18. Takže začiatkom novembra.
Ja: Ešte aby vyšlo počasie.
VB: Vyjde. Čiže dohodnime sa, že keď bude pekný mesiac, v novembri, že prídete znovu, budem vám mať čo ukázať. V novembri bývajú jasné večery. Orion máte, Blížencov budete mať, Perzea, Casiopea, Pegasus, budem mať vám čo ukázať. Dobre? Lebo teraz ja chcem s tým ďalekohľadom manipulovať.
Ja: Dobre. Ďakujeme. Dobrú noc. (lúčime sa a odchádzame)
Pokračovanie nabudúce.